Dadaizmus

Dadaizmus, tiež Dada, bol avantgardný umelecký smer. Po expresionizme sa stal veľmi obľúbený dadaizmus, ktorý vznikol vo Švajčiarsku a medzi rokmi 1916 - 1923 bol veľmi populárny. Vznikol ako revolta skupiny umelcov rôznych národností proti vojnovým hrôzam (časť jeho predstaviteľov boli priami účastníci vojny). Dadaizmus bol prostriedok ako vyjadriť zmätok a strach z vojny, zároveň však toto hnutie nehľadalo žiadne východiská (východiskom bol nezmysel) a tak Dada skĺzla až k nihilizmu. Pre jeho diela je charakteristická úmyselná nerozumnosť a odmietnutie prevažujúcich štandardov umenia, propagovali totálnu anarchiu v živote aj v kultúre, absolútnu slobodu tvorby a umenia zbavené sociálnej funkcie.

Podľa dadaistov nebol Dadaizmus umelecký smer, ale jeho opak. Nakoľko sa umenie zaoberá estetikou, dadaizmus ju ignoruje, ďalej sa snažili, aby ich diela nemali žiadny význam - výklad ich diel bol celkom závislý na divákovi. Vtedy bežné umenie sa snažilo pôsobiť na ľudské city, dadaizmus sa snažil urážať.

Pôvod slova Dada je nejasný a existuje niekoľko teórií na vznik tohoto slova:

1. Ide o slovo bez akéhokoľvek významu, ktoré si jednoducho vymysleli.
2. Slovo pochádza od rumunských umelcov (T. Tzaru a Marcela Janca, ktorí často používali slová „da, da“, znamenajúce „áno, áno“).
3. Pri vzniku hnutia premýšľali ako toto hnutie pomenovať a tak náhodne zapichli špendlík do francúzsko-nemeckého slovníka - „Dada “ je vo francúzštine detské slovo pre „húpacieho koňa“. Francúzština má tiež hovorový výraz „c'est mon dada“ znamenajúci „to je moja záľuba“.

   História

   Za začiatok dadaizmu sa považuje 6. október 1916, kedy sa v Zürichu v Kabarete Voltaire zišiel rad umelcov a intelektuálov (veľmi často emigrantov), ktorí svojimi protivojnovými a pesimistickými postojmi vytvorili toto hnutie. Veľmi skoro sa dadaizmus dostal do USA a Nemecka, kde sa rozvíjal nezávislým spôobom.

   

   

   Plagát Dada, autor:Theo van Doesburg (1883–1931)

   V roku 1917, bola otvorená galéria Dada, začal vychádzať dadaistický časopis a v roku 1920 sa centrom dadaizmu stal Paríž. Po roku 1924 začal dadaizmus plynulo prechádzať do surrealizmu a tým sa dadaizmus stal akýmsi zakladateľom moderného umenia.

   Kabaret Voltaire postupne upadal, až prestal fungovať úplne, v roku 2002 bol zabraný skupinou umelcov, ktorí prehlasovali, že sú neo-dadaisti, po ich súdnom vysťahovaní tu bolo založené múzeum dadaizmu

4. Výtvarné umenie

   Vo výtvarnom umení presadzovali oslobodenie vecí z ich obvyklých vzťahov a následné položenie vecí do nových, nečakaných a celkom nelogických vzťahov. Ich základnými technikami boli tzv. objekt trouvé - tzn. nájdený objekt a ready made. Obe tieto techniky znamenajú rozdelenie nejakého predmetu na časti a jeho prípadného zloženia (alebo použitia takto vzniknutých častí) do niečoho iného, čím vznikne nová dosiaľ neznáma vec. Je zaujímavé, že tieto techniky, ktoré boli považované za šokujúce a veľmi nekomerčné, podnietili napr. reklamu, film ale aj typografiu a fotografiu. Vytvorili nové výtvarné postupy: koláž, froláž, asambáž, dekalk (škvrna). Zrušili klasickú sochu a uviedol objekt na stene alebo v priestore.