druhy umeleckých smerov v maliarstve

Impresionizmus

(lat. impressio – dojem) vznikol v druhej polovici 19. stor. vo francúzskom maliarstve (Monet, Renoire, Cézanne,) neskôr v literatúre (P. Verlaine, M. Proust, A. P. Čechov). Zobrazoval nálady, zážitky, lyrické opisy a jasné farby. Básnici využívali eufóniu (ľubozvučnosť) a farebné asociácie.

Fauvizmus

(franc. le fauve – šelma) je smer vo výtvarnom umení, ktorý vznikol na začiatku 20. stor. vo F. Využíva pestré farby bez tieňovania. Predst. H. Matisse, G. Braque.

Futurizmus

(lat. futurus – budúci- avantgardný smer, vznikol na začiatku 20. stor. v Taliansku. Uznával minulosť a obdivoval výdobytky vedy a techniky. Poézia využívala onomatopoje (zvukomaľbu), kakofóniu (neľubozvučné zoskupenie hlások,) zrušila interpunkciu, preferovala slovesá (dynamickosť). Futurizmus sa rozšíril najmä v Rusku.

Kubizmus

(lat. cubus – kocka) je umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. stor. vo F. Založili ho výtvarníci Picasso, a G. Braque, ktorí zobrazovali skutočnosť pomocou stereometrických útvarov. Básnici využívali voľné asociácie predstáv, bez logickej nadväznosti, pomocou typografickej úpravy básní (Apollinaire – Alkoholy, Kaligramy).

Kubofuturizmus

(lat. cubus – kocka, futurus – budúci) sa šíril v rokoch 1910-1930. Prestavuje spojenie statických a dynamických prvkov. Najvýznamnejšie sa prejavil v tvorbe G. Apollinaira, ktorý vytvoril báseň-pásmo. Využíval témy a hovorový jazyk. Rozšíril sa najmä v Rusku (Majakovskij, Chlebnikov).

Konštruktivizmus

(lat. constuctio – zostavenie, zostrojenie) je spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním. Vznikol v Rusku roku 1915. V literatúre kladie dôraz na subjekt, konštrukciu diela, úsporné a logické vyjadrovanie. Umelecká skupina bola roku 1930 zrušená.

Expresionizmus

(lat. expressus – výrazný, názorný) vznikol v Nemecku zač. 20. stor. Zveličuje záporné javy a chce zmeniť svet pomocou lásky. Zaoberá sa psychológiou jednotlivca, využíva kontrasty, prechádza ku karikatúre a deformácii. V próze a dráme prevažuje lyrika. (J. C. Hronský).

Dadaizmus

(franc. dada – v detskej reči hračka) vznikol roku 1916 vo Švajčiarsku, odkiaľ sa rozšíril do Európy a USA. K zakladateľom patrí básnik T. Tzara. Dadaisti revoltovali proti vojne odmietaním estetických tradícií v umení, deštrukciou jazyka, ktorý dopĺňali zmesou zvukov. K dadaistom patrili na začiatku tvorby A. Breton a P. Soupault.

Surrealizmus

(franc. la surréalité – nadreálno), literárny a umelecký smer, vznikol v 20. rokoch 20. stor. vo F. ako reakcia na prvú svetovú vojnu. Manifest surrealizmu zostavili básnici A. Breton, P. Élurard, a L. Argon. Opierali sa o podvedomie, náhodu, sen, vízie. Básnici sa zriekli pravidelného rytmu, prozaici sa zaoberali zápismi snov, denníkovými zápiskami a ich inerpretáciami vo forme esejí. K významným maliarom patril S. Dalí a P. Picasso.

Poetizmus je básnický smer, ktorý vznikol v Čechách v 20. rokoch 20. stor. Do popredia staval aktívny vzťah k životu, emócie, fantáziu, rýchle striedanie asoiácií a poznávanie exotických krajín. K zakladateľom patril Nezval. V slovenskej lit. J. Smrek a Novomeský.

Nadrealizmus vznikol na Slovensku v polovici 30. rokov 20. stor. Autori videli tvorivosť v podvedomí a často vo viacvýznamových, šokujúcich obrazoch. Do poézie uviedli nový útvar báseň-pásmo, vuyžívali voľný verš a genitívovú metaforu.